Už roky sa na Metal Archives smejem, keď si občas pozriem zoznam slovenských metalových kapiel. Vcelku pekný, väčšina zásadných vecí nechýba, pár je prebytočných (slovami istého anonymného SME-trolla, hnať to stade „osratov metlov“), a ešte stále tam chýbajú ČAD. Napriek tomu sú pre priemerného Slováka, registrujúceho čosi o tom, že existuje nejaký metal a že sa hrá aj u nás, asi najznámejšou súčasnou metalovou bandou.

Beriem, ak sa niekto vie takto „predať“ a nemusí sa za to sám pred sebou hanbiť, ČAD nakoniec rozhodne nie sú nejakí protekční „mimoundergroundoví“ príživníci, naopak by som povedal, že princípov DIY sa tu držia ako málokto a to, že to u väčšiny metalovej populácie majú dobré, si vydobyli tvrdou prácou a hudbou, ktorú skrátka vymyslieť, zahrať a nahrať vedia. Dôkazom nech je ich aktuálny pekelnícky album „Čertova kovadlina“.

S novinkou fanúšik dostane takmer trištvrtehodinovú nádielku. Jedenásť úderov do kovadliny je nových, disk však ešte pokračuje štyrmi bonusmi. Najprv k jadru novinky, teda k aktuálnej tvorbe. Všetci už dávno viete, že čadský metal je poskladaný z hrubej, divokej, agresívnej a zároveň chytľavo hitovej zmesi punku, crustu, grindu a staroškolského thrash metalu, sprevádzanej Pištovým chrapľavým brechaným, často až zúriacim revom v textoch i skočných refrénoch. Nič komplikovaného, proste k veci a riadne zostra. A nebáť sa melódií – niekto tomu povie „vandalizácia ČADu“, ja si hovorím - môže byť, mňa tieto drsné „normálne pesničky“ bavia viac než ich starodávny grind, v tom žánri boli a sú u nás aj výraznejšie spolky.

Metaloví ČAD sa takisto vyvíjajú, nesekajú jeden za druhým „furt tie isté albumy“, a tak aj na novinke prekvapia tu „sabbathovskými“, inde temne post-coreovými riffmi v pochmúrnych, ťažkých pomalších pasážach. Punková bezprostrednosť a metalová tvrdosť stále hrajú prím a verím, že ani v budúcnosti sa neocitnú v menšine, svätojurskí sekerníci sa ale radi pohrávajú aj s inými vplyvmi a ide im to. Sú živlom, prívalom energie i agresivity, hrajú v zásade skôr jednoduchú a pritom vôbec nie primitívnu priamočiaru tvrdú hudbu. S veľmi dobrým profesionálnym zvukom zo Shaarku a floridských Mana Studios.

Veľkou devízou nahrávky sú už tradične aj texty v slovenčine, plné divokých poetických obratov na rôzne témy od takmer anarchistického buričstva - „Demolačná čata“, nasratosti a chuti účtovať – „Pomsta patrí mne“ cez prostú radosť z hudby – „Hromová muzika“, ponory do vlastného vnútra – valivá, temná „Démon samoty“ aj nadupný „Vyvrheľ“, až po historické témy – „Hroby našich predkov“ sú skvelou syntézou hudby a slova, toto sa fakt podarilo. A nájdete tam toho viac, vážim si, keď je kapela aj o textoch, a ČAD sú presne tento prípad.

A ešte tu máme bonusy. Tiež dobrá zbierka. „Horiaca obloha“ je vianočná koleda od autora, pre ktorého tá legenda znamená naozaj veľa, nečakajte preto nič také ako „Poďme bratia do Betléma“, text je proste napísaný dobre a skladba je silná. „Votrelec“ je prerábkou skladby gitarových pohodárov HEX, v tomto podaní ako odpálená punkovica, „O veciach neskutočných“ je pocta HC aj metalovej legende TESTIMONY a celé vydarené CD sa končí garážovou rachandou „Tourbus teror“. Ako fanúšik som s novinkou veľmi spokojný. Hlavne s tým, že napriek vyššie spomenutým charakteristikám tento album nevlezie do hlavy na prvý raz.